Retailové dlhopisy sú bežnou praxou, nie je to však zázračná skratka
Podľa posledných informácií, štát zvažuje emisiu tzv. retailových dlhopisov, teda štátnych dlhových cenných papierov, ktoré sú priamo určené pre nákup zo strany obyvateľov.
Lákadlom by bol vyšší výnos ako napr. úročenie v banke a zároveň menšie vnímané riziko v porovnaní s firemnými dlhopismi, keďže ide o dlh „nás všetkých“. Aké sú výhody takéhoto financovania a akú efektívnosť možno dosiahnuť z pohľadu štátu?
Emitovanie dlhopisov pre obyvateľstvo je bežnou praxou vo väčšine vyspelých krajín, v ktorých ho vlády využívajú najmä na krátkodobé financovanie, alebo ako doplnkový zdroj. Napríklad v susednom Česku, je objem vydaných dlhopisov pre štát približne 90 mld. CZK, čo však tvorí iba 3 % na celkovom objeme dlhu.
Štát si vydaním takýchto ľudových-retailových dlhopisov dokáže znížiť celkové riziko expozície z pohľadu rozšírenia množstva individuálnych investorov. Takéto dlhopisy vytvárajú možnosť cielenia podpory konkrétnej výdavkovej oblasti (napr. rodiny s deťmi, rozvojové aktivity), alebo slúžia na znižovania vplyvu rastu cien (tzv. inflačné dlhopisy) a zároveň poskytujú obyvateľom investičnú alternatívu k termínovaným a sporiacim produktom. V ekonomike sa týmto spôsobom rozvíja aj kapitálový trh, finančná gramotnosť občanov a ich záujem o stav verejných financií, čo je veľmi prospešné aj v našej situácii.
Za určitých okolností, môže síce štát získať zdroje i lacnejšie ako na primárnom trhu, kde sú banky a tzv. kvalifikovaní investori, ale iba krátkodobo a najmä v prípade dobrej stratégie a komunikácie. Ak sú napr. úrokové sadzby na vkladoch a termínovaných produktoch nízke, ako teraz na Slovensku, môže štát prilákať investorov atraktívnejšou vyššou sadzbou, ktorá môže byť však stanovená nižšie ako trhová úroveň našich obchodovaných vládnych dlhopisov, ktoré dnes patria medzi tri najvyššie v eurozóne. Kúpou dlhopisov môže byť zároveň poskytovaná daňová úľava na zrážkovej dani kupónu, ktorá poskytuje dodatočný motív akceptovať aj nižšiu úroveň nominálneho výnosu z pohľadu investora.
situácia je však podľa môjho názoru iba krátkodobou možnosťou ušetriť, pričom konečná úspora pre štát by nebola príliš výrazná. Finančné trhy sú dynamické, neustále sa menia a prepočítavajú výšku tzv. rizikovej prirážky plynúcej z množstva faktorov, ktoré by mohli ohroziť splatenie istiny/kupónu dlhopisu. Investor sa skôr, či neskôr bude riadiť trhovou sadzbou a požadovať od emitenta odpovedajúcu úroveň výnosu. Prílišná expozícia domácich veriteľov tiež predstavuje riziko, ako sme to videli napr. v niektorých južanských krajinách EÚ. Výrazný podiel vlastníctva domáceho dlhu majú v USA, Japonsku alebo vo Švajčiarsku, kde sú však faktory ako vyspelosť kapitálového trhu a angažovanosť obyvateľov na odlišnej úrovni.
Ako najväčšiu výhodu pre obyvateľov však z pohľadu vydávania vládnych dlhopisov vnímam možnosť zúročiť si vklady na peniazoch ležiacich nečinne v bankách. Vklady Slovákov v našich bankách od začiatku roka opätovne rastú, a po inflačno-pandemickej báze narástla štvrťročná miera úspor z 5,7 na 7,9 %. Objem vkladov tak aktuálne tvorí približne 48 mld. EUR, a hoci samozrejme je potrebná istá finančná rezerva, v prepočte na obyvateľa v produktívnom a sporiacom veku, je táto úroveň príliš vysoká, čím sa zároveň oberáme o ochranu pred infláciou, ktorá nám stále znižuje ich hodnotu približne o 3 %. Nehovoriac o strate potenciálneho výnosu, ak by sme prostriedky investovali. Je celkom reálne, že viacerí obyvatelia, by mohli byť motivovaní zakúpiť si naše vládne dlhopisy, ak bude ich vydávanie dobre a dostatočne odkomunikované. Je ale dôležité myslieť na to, že situácia so zadlžením a stavom verejných financií SR sa bude aj takouto prípadnou emisiou ďalej zhoršovať bez odpovedajúceho prijatia nutných konsolidačných opatrení – nejedná sa o zázračnú skratku, ale iba o doplnkový zdroj financovania.
Zdroj: 365.bank, Foto: redakcia
Tweet