Fiktívni živnostníci prinášajú Slovensku veľké spoločenské náklady
Slovensko v rámci Európskej únie vyniká v počte fiktívnych živnostníkov a podľa odhadov ich môže byť viac ako 100-tisíc. Uviedol to vo svojom materiáli Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) v spolupráci s viacerými autormi.
ÚHP v správe zároveň dodal, že najzávažnejším problémom z pohľadu štátu je, že sa fiktívnymi živnostníkmi obchádza Zákonník práce. Podľa ÚHP, dôsledkom toho dochádza k strate na daniach a odvodoch, kriví sa konkurenčné prostredie, znižuje sa ochrana pracovníkov a vytvára sa problém čierneho pasažiera v dôchodkovom a zdravotníckom systéme.
„Desiatky tisíc ľudí pracujú na živnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), aj keď v skutočnosti môže ísť o pracovný pomer. V skutočnosti sa neodlišujú od bežných zamestnancov. Počtom takýchto fiktívnych živnostníkov Slovensko v EÚ vyniká. Výhody mienené na podporu podnikania sú využívané niektorými firmami na znižovanie odvodov, čím štát prichádza o stovky miliónov eur, zamestnanci o práva, ochranu a dôchodok. Firmy sú nepriamo odmeňované za nedodržiavanie pravidiel, čo poškodzuje konkurenčné prostredie a motivuje ostatných zamestnávateľov, aby tiež zamestnávali fiktívnych živnostníkov. Na zvrátenie tohto negatívneho trendu je potrebné zvýšenie intenzity kontrol zo strany inšpekcie práce, zváženie takých úprav v legislatíve, ktoré umožnia lepšiu identifikáciu závislej práce a odhaľovanie fiktívnych živností,“ konštatoval ÚHP.
Útvar v správe uviedol, že v slovenskej legislatíve nie je priama definícia fiktívneho živnostníka. Neznamená to však, že takáto prax je legálna. Podľa Zákonníka práce musia byť pracovníci vykonávajúci závislú prácu v pracovnom pomere a nahrádzanie inými obchodnoprávnymi či občianskoprávnymi vzťahmi je zakázané. Uviedol ÚHP a doplnil, že preukázanie závislej práce v praxi nie je vždy jednoduché.
ÚHP vyrátal, že ak by sa všetci fiktívni živnostníci zamestnali na zodpovedajúci pracovný pomer, celkový výber daní a odvodov by sa mohol zvýšiť až o 648 miliónov eur. „Dosiahnuť takéto zlepšenie však nie je reálne. V prípade, že by podiel fiktívnych živnostníkov klesol na priemer európskych krajín z 28,2 % na 20,5 % všetkých SZČO, znížil by sa ich počet o 29,1 až 41,3-tisíc. Tým by sa zvýšil výnos daní a odvodov od 177 do 251 milióna eur. Predpokladom je, že sa všetkým fiktívnym živnostníkom podarí zamestnať za rovnaké mzdové náklady, a že ich zaradenie medzi zamestnancov nevyvolá žiadne dodatočné výdavky z verejných zdrojov,“ uviedol útvar v správe.
Vo zverejnenom materiáli ÚHP informovala, že výber daní a odvodov zo závislej práce je na hlavu 3,5-násobne väčší ako za SZČO. Rozdiel na hlavu je 6 078 eur ročne v roku 2022 (8 546 verzus 2 468 eur). Daňovo-odvodové zaťaženie práce zamestnancov rástlo rýchlejšie (89 %), ako rástli priemerné mzdy (70 %), rast zaťaženia živnostníkov bol pomalší (64 %). „Problémom je, ak neexistuje skutočný rozdiel medzi prácou vykonávanou pracovníkom na živnosť a v pracovnom pomere. V takýchto prípadoch by mali byť dane a odvody rovnaké, aby sa zamedzilo špekuláciám pri zamestnávaní,“ konštatoval ÚHP. a dodal, že je potrebné zvýšiť kontroly na odhaľovanie fiktívnych živnostníkov.
Medzi ďalšie spôsoby ako znížiť počet fiktívnych živnostníkov navrhol ÚHP zvýšiť schopnosti kontrolných inštitúcií odhaľovať firmy využívajúce fiktívnych živnostníkov. Podľa útvaru by inšpektorom práce pri odhaľovaní mohla uľahčiť práca s dátami z pracovných ponúk, z účtovných závierok a ďalších zdrojov, vďaka ktorým by dokázali identifikovať najpodozrivejších zamestnávateľov.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet