Aké dane sú normálne a aké vysoké
13.03.2012 (17:30)
Na Slovensku vzniká konsenzus v názore, že akákoľvek vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb, bude nútená kvôli tlakom finančných trhov a Bruselu konsolidovať verejné financie aj cez zvyšovanie daní.
Politici, ako aj nezávislí odborníci, argumentujú politickou a spoločenskou prijateľnosťou tohto kroku, keďže na Slovensku sú relatívne nízke dane v porovnaní s Nemeckom či Francúzskom. Často sa spomína napríklad aj daň z majetku. Nepôsobí negatívne na ekonomickú aktivitu a jej zvýšenie je údajne „férové“ z toho dôvodu, že v porovnaní s mnohými inými štátmi Západu je extrémne nízka. Nie je to však len relatívny uhol pohľadu? Nedalo by sa tiež povedať, že slovenské dane (nielen) z nehnuteľností sú „normálne“ a tie vo vyspelých krajinách neúmerne vysoké?
Západ je často podsúvaný tranzitívnym ekonomikám strednej a východnej Európy ako akýsi štandard a vzor. Starší ľudia z niektorých rozvinutých regiónov sveta si však pamätajú omnoho nižšie dane. Tie dnešné ich dokonca poburujú a označujú ich za vysoké a škodlivé, tvrdia viacerí ekonomickí historici pôsobiaci pri Inštitúte Ludwiga von Misesa alebo Cato Institute. Dodávajú, že dnes si len málokto pamätá na prvú daň z príjmu v USA z roku 1913 (Najvyšším súdom najskôr označená za protiústavnú), ktorá bola progresívna od jedného do siedmych percent a týkala sa približne len dvoch percent populácie. Pre porovnanie, dnes je najspodnejšia sadzba tejto dane desať percent a platí ju takmer každý. Súčasné generácie, ktoré nič iné ako Západ s vysoko zdaňovanou ekonomikou nepoznajú, považujú takéto dane za normu, ktorá je tu od nepamäti.
Ochota zvyšovať dane v krajine pod Tatrami a približovať sa „západným“ úrovniam predstavuje zvyšovanie prerozdeľovania a rast vplyvu štátu s rizikami neefektívnej alokácie zdrojov. Je tiež dôkazom neochoty riešiť štrukturálne problémy výdajovej strany rozpočtu. Z pohľadu ekonomickej aktivity je konsolidácia znižovaním výdajov a zvýšením ich efektivity lepším riešením. Nehovoriac o znížení daňovým únikov. Odstránenie nehospodárneho plytvania so štátnymi prostriedkami (cca 500 miliónov eur) a zvýšenie účinnosti výberu daní, ktoré zníži daňové úniky len o polovicu (o cca 700 miliónov eur), by sa získalo zhruba 80 percent sumy za účelom zníženia deficitu pod tri percentá HDP.
Zdroj: J&T BANKA,
Tweet